Zubný kaz je najčastejšie infekčné ochorenie na svete, trpí ním až 95% populácie. Aj napriek tomu, že jeho vznik je už dávno objasnený, ľudia stále veria mnohým mýtom, ktoré medzi ľuďmi kolujú.


1. Zubný kaz je dedičný

Mnoho ľudí stále verí mýtu, že za ich zlé zuby môže genetika a pokazené zuby majú jednoducho v rodine. Pravdou je, že zubný kaz sa zdediť nedá. Geneticky dostávame od našich rodičov do vienka iné veci týkajúce sa zubov:


Tvar zubov – pokiaľ máte menšie zuby, je možné, že ich od vás zdedí vaše dieťa.
Počet zubov – existujú rodiny, v ktorých chýbajú zuby múdrosti alebo horné bočné rezáky.
Farba zubov – od rodičov môžeme zdediť odtieň dentínu, ktorý ovplyvní celkovú farbu zubov.
Zubné oblúky – v rodinách sa môžu vyskytovať geneticky menšie čeľuste, kedy dochádza stesnaniu zubov alebo väčšie čeľuste, pre ktoré je typický medzerovitý chrup.
Polohu zubov – ak mali rodičia krivé zuby, je veľká pravdepodobnosť, že aj dieťa bude potrebovať strojček.


Každé dieťa, až na veľmi zriedkavé výnimky s genetickými poruchami, dostáva do vienka zdravé zuby so zdravou sklovinou. To, či je sklovina zdravá, vidno hneď ako sa zub prerezáva. Existuje skupina detí, ktoré sa rodia bez skloviny, prípadne s hypoplastickou sklovinou po úraze mliečneho zuba. Vtedy je prerezávajúci sa zub žltý a má iný tvar.


Zubný kaz sa zdediť nedá, keďže je to bakteriálne ochorenie. Na jeho vznik sú potrebné baktérie, cukor a čas. Zdediť vieme od rodiny len zlé návyky, čistý zub bez povlaku sa nekazí.


2. Zubný kaz vždy bolí.

Pravdou je, že môžete mať zubný kaz a ani o tom nemusíte vedieť. Kaz začína v sklovine zuba, ktorá je zložená z 98% z minerálnych látok, neobsahuje nervy ani cievy, preto začínajúci zubný kaz necítiť.

Ako čas plynie, kaz postupuje do dentínu, ktorý je už živé tkanivo a dokáže reagovať na prítomnosť baktérií. Tvorí sa terciárny dentín, zubná dreň sa posúva ďalej od kazu a vy stále nemusíte kaz cítiť.

Ako sa však kaz približuje k zubnej dreni, tak dráždi nervové zakončenia. Najprv zub bolí na sladké, studené, neskôr sú bolesti spontánne, zub bolí aj keď naňho hryziete.

Nenechajte kaz zájsť do takéhoto štádia, navštívte preventívne zubného lekára, aby kaz objavil ešte v počiatočnom štádiu.

3. Zubný kaz na mliečnych zuboch opravovať netreba.

Zubný kaz bolí rovnako v trvalom aj mliečnom zube. Nenechajte svoje dieťa trápiť. Posledný mliečny zub vypadáva deťom niekedy až v 12 roku života, pokiaľ dôjde k pokazeniu zuba v druhom roku, tak dieťa bude 10 rokov bez zuba.

Mliečne zuby sú dôležité pre vývin detskej reči, pre príjem potravy a aj pre rast čeľustí a správne zaradenie zuba do zubného oblúka.

Čo je však najdôležitejšie je, že pod mliečnym zubom sa vyvíja zárodok trvalého zuba. Pokiaľ sa nechá mliečny zub neošetrený, infekcia môže prestúpiť cez koreň mliečneho zuba až k vyvíjajúcemu sa trvalému zárodku a poškodiť ho. Vtedy vzniká tzv. Turnerov zub, ktorý  má poškodenú sklovinu, zmenený tvar alebo inú farbu.

4. Tvrdá zubná kefka vyčistí zuby lepšie.

Spojenie zuba a ďasna je veľmi krehkou záležitosťou. Bakteriálny povlak, ktorý sa na povrchu zubov tvorí, je mäkká vrstva zložená z mikroorganizmov a zvyškov jedla. Je mäkký, zotrieť sa dá len mechanicky. Na jeho zotretie nepotrebujete veľkú silu a tvrdú kefku, dôležitá je technika čistenia zubov.

Ak máte tvrdú kefku a nechcete sa jej vzdať, skúste si ňou prejsť po chrbte ruky tak, akoby ste si čistili zuby. Pocítite, akú veľkú a nepríjemnú silu dokáže tvrdá kefka vyvinúť na vaše ďasná.

5. Zuby čistí zubná pasta.

Zubná pasta nie je zázrak, ktorý by dokázal rozpustiť zubný povlak. Ako som už písala vyššie, ten sa dá zotrieť len mechanicky. Pasta je prostriedok, ktorý zabezpečí zvlhčenie kefky, príjemnú príchuť a v neposlednom rade pravidelný prísun fluoridov k povrch zuba.

Sklovina je zložená z látky s názvom hydroxapatit. Ten sa rozpúšťa pri pH 5,5. Fluoridy spôsobia, že po naviazaní sa na sklovinu vzniká na povrchu zuba fluórapatit. Ten je odolný až do pH 4,5. Preto svoje zuby dokážete so zubnou pastou remineralizovať a urobiť ich odolnejšími.

V princípe však zuby čistí kefka, pasta je len doplnok. A určite neplatí, že čím drahšia pasta, tým lepšia.

6. Implantát čistiť netreba.

Toto je najväčší mýtus, s ktorým sa zubní lekári v poslednej dobe stretávajú. Áno, je pravda, že korunka na implantáte je väčšinou z keramiky a tá sa pokaziť nemôže. Baktérie však dokážu preniknúť medzi spojenie korunky a samotného implantátu, preto je túto oblasť dôležité čistiť medzizubnými kefkami, najvhodnejšie však špeciálnou superfloss niťou, ktorá je viac chlpatá ako tá klasická a dokáže vyčistiť aj tie najmenšie priestory.

Pokiaľ ponecháte implantát bez čistenia, baktérie sa môžu dostať medzi kosť a implantát. Vznikne zápal okolo implantátu nazývaný periimplantitída. Kosť vďaka zápalu ustúpi, implantát sa môže začať kývať a môže sa úplne uvoľniť. Pokiaľ ste sa odhodlali a implantát už máte, dbajte na správnu hygienu. Stratili ste vlastný zub, tak nedovoľte, aby implantát dopadol rovnako.

7. Čistenie zubov viac ako 2x denne je dobré.

Povedala by som, že čistenie viac ako 2x denne je možno aj zbytočné. Baktérie potrebujú istý čas, aby vytvorili biofilm na povrchu zuba. Pokiaľ si zuby správne vyčistíte 2x denne, dokonale to postačuje, aby ste predišli vzniku zubného kazu.

Časté čistenie spojené s používaním veľkej sily a nevhodnej techniky dokáže viac ublížiť ako pomôcť. Môžete si poraniť ďasná, spôsobiť odhalenie zubných krčkov alebo dokonca vytvoriť klinové defekty (ľudovo povedané, vyšúchať si sklovinu v oblasti krčku).

Zubný povlak by mal byť rozrušený aspoň raz za 24 hodín, preto si stačí umyť ráno zuby len kefkou a večer ku kefke pridať aj pomôcky na medzizubnú hygienu.

8. Čím dlhšie si čistím zuby, tým lepšie.

Aj v tomto prípade platí to, čo som napísala vyššie. Na umytie zubov kefkou by vám mali postačovať 3 minúty. Priemerný človek si zuby čistí však len 56 sekúnd bez systematickej techniky.

Existujú však aj ľudia, ktorí to s dentálnou hygienou veľmi radi preháňajú. Ak máte pocit, že ani po 3 minútach nie sú vaše zuby čisté, skúste zmeniť techniku čistenia zubov.

9. Keď nejem sladkosti nemôžem mať zubný kaz.

Je pravdou, že na vznik kazu je potrebný cukor. Nachádza sa však v širokej škále potravín vo forme skrytého cukru. Nájdeme ho najmä v ovocí, niektorej zelenine, kečupe, horčici, majonézach, šalátoch a v rôznych nápojoch.

Zubný kaz preto môže vzniknúť aj u ľudí, ktorí sa mylne domnievajú, že pokiaľ nejedia sladkosti, nemusia prísne dodržiavať medzizubnú hygienu a zubný kaz ich neohrozuje. Opak je pravdou. Fľaša kečupu obsahuje až 40 kociek cukru a aj napriek tomu ho nie je cítiť. Dávajte preto pozor na skrytý cukor.

10. Ústna sprcha je náhradou medzizubnej kefky.

Ústna sprcha je len doplnok. Nie je pravdou, že by dokázala plnohodnotne nahradiť medzizubné kefky alebo medzizubnú niť. Povlak sa dá odstrániť len mechanicky.

Hlavička medzizubnej sprchy možno dokáže odstrániť zvyšky jedla z medzizubného priestoru, no nevyvinie dostatočný tlak na to, aby vyplavila baktérie, ktoré sú na zube pripevnené rôznymi adhezínmi a vytvárajú bakteriálne kolónie. Naproti tomu medzizubná kefka svojimi štetinkami dokáže rozrušiť bakteriálne kolónie a bezpečne ich odstrániť z povrchu zuba.

© 2020 zapisnikzubarky.sk

Cookie je krátky textový súbor, ktorý do prehliadača odosielajú navštívené webové stránky. Súbory cookie sú dôležité. Bez nich by bolo prehliadanie webu oveľa zložitejšie. Cookie nám v žiadnom prípade neposkytujú prístup k vášmu počítaču alebo akýmkoľvek informáciam o Vás, okrem údajov, ktoré budete chcieť zdieľať s nami. Webovým stránkam umožňuje zapamätať si informácie o vašej návšteve, napríklad na ukladanie vašich predvolieb bezpečného vyhľadávania, na výber relevantných reklám, na sledovanie počtu návštevníkov na stránke, na zjednodušenie registrácie do nových služieb a na ochranu vašich údajov. Ďalšia návšteva stránok tak môže prebehnúť ľahšie a môže byť produktívnejšia. Aj napriek tomu máte možnosť cookies na tejto a iných stránkach zablokovať. Ako na to v najpoužívanejších prehliadačoch, sa dočítate na tejto stránke.